Z farmy na stôl

Z farmy na stôl

Do roku 2050 bude na svete 10 miliárd ľudí, ktorí sa budú musieť nasýtiť. Zároveň budeme čeliť najväčším environmentálnym, klimatickým a zdravotným výzvam v histórii ľudstva. Ako nakŕmiť budúcu svetovú populáciu bez ďalšieho vyčerpania našej planéty? Ako zabezpečíme prístup k dostatočnému množstvu bezpečných a výživných potravín pre všetkých? A ako zachováme dostupnosť potravín v rámci spravodlivého dodávateľského reťazca? To všetko sú veľké otázky, ktoré treba riešiť.

Potravinová kríza v číslach

Potravinová kríza v číslach

  • Zmena klímy a strata biodiverzity sú hlavnými rizikami pre zásobovanie potravinami. Tie už teraz zvyšujú ceny niektorých potravín a sťažujú ich dostupnosť.
  • Musíme obmedziť globálne otepľovanie, aby sme zabránili najhorším škodám na našom zdraví, potravinovej bezpečnosti, zásobovaní vodou, bezpečnosti ľudí a svetovom hospodárstve. Ak sa nepodarí obmedziť globálne otepľovanie na +1,5 stupňa Celzia, bude to znamenať vážne a rozsiahle škody na plodinách a potravinovej bezpečnosti.
  • Udržateľné poľnohospodárske metódy, ako napríklad certifikované ekologické poľnohospodárstvo, chránia životné prostredie, ktoré je nevyhnutné pre výrobu potravín.Na druhej strane priemyselné poľnohospodárstvo spôsobuje krajinám EÚ ročnú stratu 7,4 milióna ton uhlíka z ich pôdy a strata produktivity spôsobená degradáciou pôdy stojí každoročne 1,25 miliardy eur.
  • Agroekologické poľnohospodárstvo vytvára viac pracovných miest ako konvenčné priemyselné poľnohospodárstvo.
  • Priemyselné poľnohospodárstvo si vyžaduje veľké množstvo vstupov vrátane krmiva pre hospodárske zvieratá a syntetických hnojív. Je zraniteľné voči globálnym cenovým šokom, zatiaľ čo ekologické poľnohospodárstvo vykazuje známky toho, že je voči takýmto šokom viac izolované.
  • Riešenie klimatickej núdze prostredníctvom potravín má veľký zmysel. Ukázalo sa, že spôsoby znižovania emisií, ktoré sa zameriavajú na zodpovednú spotrebu vrátane prijímania stravy s väčším množstvom potravín s nízkym obsahom skleníkových plynov, majú najzjavnejšie vedľajšie prínosy pre odstránenie chudoby a riešenie nerovnosti a prinášajú najmenej kompromisov.
  • EÚ každoročne dováža 25 miliónov ton sóje na kŕmenie zvierat. Sója je zodpovedná za odlesnenie 30 % stravy v EÚ.
  • V rokoch 2005 až 2017 bolo na produkciu poľnohospodárskych komodít pre trh EÚ zničených približne 3,5 milióna hektárov lesa.
  • Štvrtina detí v EÚ je ohrozená chudobou alebo sociálnym vylúčením.
  • Školské stravovanie predstavuje viac ako 50 % energetického príjmu mnohých žiakov.

Ciele pre udržateľnú produkciu potravín do roku 2030

Pesticídy

Zníženie celkového používania a rizika chemických a nebezpečných pesticídov

Straty živín

Zníženie strát živín o 50 % pri zachovaní úrodnosti pôdy, čo vedie k 20 % nižšej spotrebe hnojív

Antimikrobiálne látky

Zníženie predaja antimikrobiálnych látok pre hospodárske zvieratá a akvakultúru

Ekologické poľnohospodárstvo

Zvýšenie podielu ekologicky obhospodarovanej pôdy v EÚ

Cieľom stratégie Európskej komisie Farm to Fork (F2F) je urýchliť prechod na spravodlivý, zdravý a ekologický potravinový systém znížením environmentálnych a klimatických vplyvov výroby a spotreby potravín, zabezpečením potravinovej bezpečnosti a zdravia občanov prostredníctvom prístupu k dostatočnému množstvu výživných a udržateľných potravín a zachovaním cenovej dostupnosti potravín pri vytváraní spravodlivejších ekonomických výnosov pre všetkých účastníkov dodávateľského reťazca.
Ako funguje stratégia Z farmy na stôl? Spracovanie a distribúcia Spotreba Výroba Predchádzanie vzniku odpadu

Ako funguje stratégia Z farmy na stôl?

Stratégia F2F má šesť hlavných cieľov:

  1. Zabezpečenie udržateľnej produkcie potravín,
  2. zabezpečenie potravinovej bezpečnosti,
  3. podpora udržateľného spracovania potravín, veľkoobchod, maloobchod, pohostinstvo a stravovacie služby,
  4. podpora udržateľnej spotreby potravín a uľahčenie prechodu na zdravé a udržateľné stravovanie,
  5. zníženie potravinových strát a odpadu,
  6. boj proti potravinovým podvodom v celom potravinovom reťazci.
Spracovanie a distribúcia

Udržateľné spracovanie a distribúcia potravín

Stratégia "Z farmy na stôl" zmobilizuje potravinársky priemysel, aby zvýšil dostupnosť a cenovú prístupnosť zdravých a udržateľných potravín. Cieľom je znížiť celkovú environmentálnu stopu potravinového systému a uľahčiť prijímanie zdravej stravy.

Európska komisia prijme opatrenia na rozšírenie a podporu udržateľných výrobných metód a obehových obchodných modelov v oblasti spracovania a predaja potravín, a to aj osobitne pre malé a stredné podniky (MSP).

V stratégii sa stanovujú tieto opatrenia pre udržateľné spracovanie a distribúciu potravín:

Spotreba

Udržateľná spotreba potravín a uľahčenie prechodu na zdravé a udržateľné stravovanie

Stratégia "Z farmy na stôl" sa zameriava na zlepšenie dostupnosti a ceny udržateľných potravín a na podporu zdravého a udržateľného stravovania u spotrebiteľov. Medzi kľúčové prvky patrí zlepšenie informovanosti spotrebiteľov, posilnenie obstarávania udržateľných potravín a podpora prijatia daňových opatrení, ktoré podporujú udržateľnú spotrebu potravín.

Stratégia stanovuje tieto opatrenia:

Výroba

Udržateľná výroba potravín

Stratégia "Z farmy na stôl" sa zameriava na zníženie vplyvu primárnej produkcie na životné prostredie a klímu a zároveň na zabezpečenie spravodlivej ekonomickej návratnosti pre poľnohospodárov, rybárov a výrobcov akvakultúry.

Stratégia stanovuje ciele na výrazné zníženie používania chemických pesticídov a rizika ich používania, používania hnojív a predaja antimikrobiálnych látok, ako aj na zvýšenie výmery poľnohospodárskej pôdy využívanej v ekologickom poľnohospodárstve.

Bude sa tiež snažiť zlepšiť dobré životné podmienky zvierat, chrániť zdravie rastlín a podporovať zavádzanie nových ekologických obchodných modelov, obehového hospodárstva založeného na biologických zdrojoch a prechod na udržateľnú produkciu rýb a morských plodov.

V stratégii sa predpokladajú tieto opatrenia na zabezpečenie udržateľnej výroby potravín:

Predchádzanie vzniku odpadu

Predchádzanie plytvaniu potravín

V EÚ sa ročne vyprodukuje takmer 57 miliónov ton potravinového odpadu (127 kg/obyvateľa), ktorého trhová hodnota sa odhaduje na 130 miliárd eur (Eurostat, 2022). Eurostat zhruba odhaduje, že približne 10 % potravín, ktoré sú k dispozícii spotrebiteľom v EÚ (v maloobchode, potravinárskych službách a domácnostiach), sa vyhodí. Zároveň si približne 36,2 milióna ľudí nemôže každý druhý deň dovoliť kvalitné jedlo (Eurostat, 2020). Plytvanie potravinami má tiež obrovský vplyv na životné prostredie, keďže predstavuje 8 - 10 % globálnych emisií skleníkových plynov (UNEP Food Waste Index, 2021) a približne 5 % emisií skleníkových plynov v EÚ spojených s celkovou stopou spotreby potravín v EÚ.

Zníženie množstva potravinového odpadu má obrovský potenciál znížiť množstvo zdrojov, ktoré používame na výrobu potravín, ktoré konzumujeme. Boj proti plytvaniu potravinami je trojnásobnou výhrou: šetrí potraviny určené na ľudskú spotrebu, prináša úspory prvovýrobcom, podnikom a spotrebiteľom a znižuje vplyv výroby a spotreby potravín na životné prostredie a klímu.

EÚ sa zaviazala dosiahnuť globálny cieľ trvalo udržateľného rozvoja (SDG) 12.3, ktorým je do roku 2030 znížiť potravinový odpad na obyvateľa v maloobchode a na úrovni spotrebiteľov na polovicu a znížiť potravinové straty v rámci potravinových výrobných a dodávateľských reťazcov.

Znižovanie potravinových strát a plytvania potravinami je neoddeliteľnou súčasťou akčného plánu stratégie "Z farmy na stôl". Komisia sa bude snažiť zintenzívniť opatrenia na predchádzanie potravinovým stratám a plytvaniu potravinami a navrhne:

Komisia bude tiež ďalej začleňovať predchádzanie potravinovým stratám a plytvaniu potravinami do iných politík EÚ, skúmať a hľadať spôsoby predchádzania potravinovým stratám vo fáze výroby a pokračovať v mobilizácii všetkých aktérov, najmä podporou vykonávania odporúčaní pre opatrenia platformy EÚ pre potravinové straty a plytvanie potravinami.